CESTA I/79 jedna z mála najnebezpečnejších !

Vyplýva to zo zistení projektu Sensor, ktoré boli prezentované v stredu odbornej verejnosti. Monitoring bezpečnosti ciest na Slovensku bol súčasťou väčšej štúdie, do ktorej je zapojených 14 krajín juhovýchodnej Európy.

Úsek sa v období rokov 2006 - 2011 permanentne nachádza v kategórii najrizikovejších úsekov na Slovensku, hodnotených podľa metodiky RAP Risk Mapping. Táto metodika hodnotí individuálnu mieru rizika jednotlivých cestných úsekov (dopravné nehody s následkom úmrtia a ťažkého zranenia vo vzťahu k intenzite dopravy). Úsek cesty I/79 vykázal v hodnotených obdobiach nasledovný RAP koeficient miery rizika:

2006-2008 / 136,16

2009-2011 / 114,69

Hornou hranicou, kedy ešte hovoríme o "strednej", teda relatívne štandardnej miere rizika (medium risk), je pritom hodnota koeficientu 60... 

11.11.2014

CELÁ MAPA SR - PROJECT SENSOR:

http://sensorproject.militos.org/material/see/RRM_Slovakia_2014.pdf

ČLÁNOK SME:

http://auto.sme.sk/c/7477785/mame-bezpecnejsie-dialnice-ako-rakusko-vacsina-ciest-i-triedy-je-rizikova.html

Ako to vidia odborníci z projektu SENSOR

Na základe stanoviska koordinátora projektu SENSOR v SR - SAMS (Slovenskej asociacie motoristickeho športu) je situacia nasledovná :

Úsek cesty I/79 bol hodnotený v rámci projektu SENSOR iba štatisticky a to za roky 2006-2011, cestno-bezpečnostná inšpekcia na ňom nebola vykonaná.  V štatistickej časti projektu SENSOR bola použitá metodika RAP Risk Mapping, ktorá posudzuje mieru rizika na úseku I/79 Hriadky-Vranov n.T. podľa počtu závažnych dopravných nehôd (s následkom úmrtia alebo ťažkého zranenia) na počet prejdenýh kilometrov (teda vo vzťahu k intenzite dopravy na tomto úseku).

Ministerstvo dopravy používa inú metodiku, a síce počet všetkých dopravných nehôd na počet kilometrov. V tomto prípade sa jedná o metodiku dopravnej nehodovosti "podľa ukazovateľa HN", ktorú používa SSC, a na základe ktorej vyhodnocuje tzv. "kritické nehodové lokality (KNL)".  SSC používa túto metodiku už niekoľko desiatok rokov, pričom uplatňuje princíp identifikacie KNL podľa HN, teda „hustoty všetkých dopravných nehôd“, bez ohľadu na ich následky a na intenzitu dopravy na tom-ktorom úseku.

Tento prístup sa z pohľadu metodiky RAP Risk Mapping javí ako mierne irelevantný, nakoľko často ako kritické nehodové lokality identifikuje aj miesta, kde dochádza len k „pokrčeným plechom“. S trochou cynizmu by sa tato retroaktivna metodika, dala nazvať „počitaním krížov pri cestách“, nakoľko za opakujúcu sa kritickú nehodovú lokalitu sa podľa nej považuje iba taká lokalita, „kde sa počas uplynulých 5 rokov sústavne vyskytoval vysoký počet dopravných nehôd, presahujúci stanovenú hranicu kritického počtu dopravných nehôd“. To v praxi znamená, že nehodovou lokalitou sa podľa metodiky SSC stáva až vtedy, keď sa na nej zabije alebo zmrzačí „dostatočný“ počet ľudí.

Zdôrazňujeme, že obe metodiky (RAP a SSC) požívaju rozdielne prístupy a preto ich výsledky nie je možné porovnávať. Na rozdiel od metodiky SSC je však metodika RAP Risk Mapping nezávisla, medzinárodne porovnatelná a nerieši bezpečnosť konkrétnych KNL, ale celých cestných úsekov (spravidla 15-30 km), pričom berie do úvahy iba závažne dopravné nehody v pomere k intenzite dopravy.